Ochorenie: giardiosis, giardióza, synonymum lambliasis, lamblióza
Morfológia a biologický cyklus parazita
Pôvodcom ochorenia je bičíkovec Giardia intestinalis (synonymum Giardia lamblia). Prvýkrát bol objavený v roku 1681 a opísaný bol až V. D. Lamblom v roku 1859, českým vedcom, po ktorom dostal aj pomenovanie.
Trofozoit má hruškovitý tvar . Má dve jadrá, dve mediánne telieska a osem bičíkov. Všetky bičíky vychádzajú z komplexu bazálnych teliesok umiestnených v strede tela prvoka medzi jadrami. Dorzálna časť je vyklenutá, ventrálna je plochá, s prísavným diskom ohraničeným hrebeňovitým lemom. Ten umožňuje ponoreniu prvoka medzi mikroklky črevného epitelu a tým prisatie parazita k povrchu črevnej bunky.
Prvoky sa rozmnožujú binárnym (pozdĺžnym) delením. Vytvárajú oválne cysty. Mladé nezrelé cysty majú dve jadrá. Zrelé cysty majú vyvinuté štyri veľké jadrá. Vnútri cysty prebieha binárne delenie, ktoré je ukončené až po excystácií (uvoľnení) parazita.
Nákaza sa najčastejšie prenáša znečistenými rukami fekálno-orálnou cestou. Človek sa infikuje prehltnutím cýst prvoka. Giardie (parazitické prvky) žijú v duodéne (dvanástnik) a v hornej časti jejuna (stredný úsek tenkého čreva), kde sa prisávajú na bunky črevných klkov. Môžu preniknúť do žlčovodov a do žlčníka. Giardie sa živia tekutinami črevného obsahu, ktoré prijímajú pinocytózou (je príjem obvykle tekutých, vo vode rozpustných materiálov bunkami) na dorzálnej strane tela. Uvoľnené trofozoity prechádzajú do dolných častí tenkého čreva, kde vytvárajú dvojjadrové cysty. Tie postupne dozrievajú a v hrubom čreve sa menia na štvorjadrové.
Patológia a klinické prejavy:
Ochorenie spôsobené Giardia intestinalis sa nazýva giardióza. Inkubačná doba je 6 až 21 dní niekedy aj dlhšie. Pri mimoriadne silných infekciách je sliznica podráždená a zvyšuje sekrečnú činnosť predovšetkým v medziklkových priestoroch a v Lieberkühnových kryptách (jednoduché trubicové žľazy). Podráždenie črevnej sliznice vyvoláva nadmernú produkciu hlienu a je pravdepodobné upchatie črevných krýpt hlienovými zátkami. Pre toto ochorenie sú charakteristické poruchy absorpcie tukov, ktoré sa prejavujú nadbytkom tuku v stolici. Z klinických prejavov prevládajú kŕče v epigastriu (pocit diskomfortu v oblasti pod mečovitým výbežkom hrudnej kosti) a v hypochondriu (ľavé a pravé podrebrie) najmä hodinu až dve po jedení. Ak sú však bolesti v mezogastriu (pravé podbrušie), nezávisia od jedenia. Môže sa pozorovať nafukovanie a hnačky s množstvom hlienu a tuku. Krv sa v stolici nenachádza. Hnačky sa striedajú so zápchami a tieto ťažkosti pretrvávajú roky.
Ochorenie má tri formy.
1.Hepatobiliárna forma – prejavuje sa približne u 50% pacientov. Známe sú žlčníkové kolíky vyprovokované giardiami. Pacienti pociťujú bolesť pod pravým rebrovým oblúkom. Pečeň býva zväčšená a bolestivá.
2. Intestinálna forma – vyskytuje sa približne u 30% pacientov. Prejavuje sa príznakmi duodenitídy (zápal epitelu duodéna) a enterokolitídy (zápalu tenkého a hrubého čreva). Chorí majú tupé bolesti v oblasti epigastrium (horná časť brucha ohraničená rebrami), flatulenciu (nafukovanie, plynatosť), nauzeu (nevoľnosť), emézu (dávenie, zvracanie) a hnačky.
3. Zmiešaná forma – trpí ňou približne 20% pacientov. Prejavuje sa príznakmi dvoch predchádzajúcich foriem. U imunideficientných pacientov sa prejavuje nafukovaním, bolesťami brucha a hnilobne páchnucou spenenou stolicou.
Parazitóza postihuje častejšie deti ako dospelých. Vyskytuje sa najmä v kolektívnych zariadeniach – jasliach, materských škôlkach, školách …
Ochorenie (spôsobené giardiami) sa prejavuje troma štádiami.
1. Akútne štádium – prejavuje sa náhlymi spenenými a páchnucimi hnačkami, nechutenstvom a vracaním. Na začiatku sa môže zvýšiť teplota. Trvá 3 až 4 dni najviac však 10.
2. Subakútne a chronické štádium – tieto formy sú charakterizované hlavne tlakovými bolesťami brucha, opakovanými hnačkami, kŕčmi v epigastriu, nechutenstvom, nevoľnosťou. Toto štádium môže trvať 20 až 40 dní ale aj dlhšie a prechádza do asymptomatického štádia.
3. Asymptomatické štádium – pacient sa stáva nosičom cýst 1 – 10%. U deti boli pozorované gastrointestinálne poruchy (spôsobujú organické zmeny v organizme), sekundárna anémia a pomalé zvyšovanie hmotnosti.
Diagnostika:
Laboratórna stolica sa opiera o dôkazy cýst alebo trofozoitov v stolici. Ak má pacient hnačky odporúča sa mikroskopicky vyšetriť čerstvú, ešte teplú stolicu, ktorá sa posiela do parazitologického laboratória hneď po odbere v temperovanej termoske.
Negatívny výsledok laboratórneho vyšetrenia nie je vždy dôkazom neexistencie nákazy. Prvoky bývajú prísavkami uchytené tak pevne k sliznici čreva, že aj v sérií šiestich vzoriek môže byť nález falošne negatívny. Giardie opúšťajú sliznicu čreva v určitých cykloch, čo môže byť príčinou negatívnej diagnózy. Preto sa v takýchto prípadoch odoberá na vyšetrenie duodenálna šťava.
Terapia:
Metrodinazol – podáva sa dospelým 2-krát denne v dávke 250mg počas 10 dní alebo 3-krát denne počas 7 dní. Deťom od 2 do 4 rokov sa podáva 2-krát denne polovica tablety a deťom od 5 do 8 rokov 3-krát denne polovica tablety. Alternatívnou možnosťou je aj Ornidazol a to 2-krát denne 1 tableta počas 5 dní.
Epidemiológia:
Giardióza je kozmopolitná parazitóza. Častejšie sa vyskytuje u detí. Zdrojom infekcie sú kontaminované potraviny a voda. V poslednom čase sa ukazuje, že nositeľmi sú aj zvieratá (bobor, pes, potkan, mačka, ovca..). Prenos na človeka sa nevylučuje. Giardióza je u nás pomerne častá.
Vodné zdroje kontaminované giardiami môžu vyvolať epidémie z vody (napr. v USA bolo v rokoch 1972 – 1977 opísaných až 23 rôznych vodných epidémií spôsobených giardiami, pri ktorých ochorelo viac ako 7000 osôb). Infekčná dávka pre človeka je najmenej desať cýst. Niektorí autori uvádzajú, že ľudia s krvnou skupinou A majú väčšiu predispozíciu na nákazu a že osoby s krvnou skupinou 0 sú odolnejší.
Prevencia:
Všetky opatrenia sú zamerané predovšetkým na osobnú hygienu, umývanie rúk pred jedením, a po použití toalety. Potraviny treba chrániť pred hmyzom. Vodné zdroje chránime pred fekálnym znečistením. Koreňová zelenina, šaláty, uhorky, jahody a iné plodiny sa nikdy nesmú hnojiť nekompostovanými fekáliami.
OSTATNÉ ČREVNÉ BIČÍKOVCE
Chilomastix mesnili sa vyskytuje na celom svete. Telo prvoka je vpredu zaoblené a dozadu špicato zúžené. Má tri voľné bičíky. V bunkových ústach víri štvrtý krátky cytostomálny bičík. Jadro s jadierkami sú umiestnené vpredu. Bičíky vyrastajú z bazálnych teliesok. Trofozoity žijú v hrubom čreve. Vo formovaných stoliciach sa vyskytujú len cysty. Je nepatogénny, ale pri masívnej nákaze môže spôsobiť tráviace ťažkosti.
Retortamonas intestinalis patrí medzi zriedkavejšie parazity a u človeka ja pravdepodobne nepatogénny. Žije v tráviacom systéme človeka. Má dva krátke bičíky a malé jadro s bodkovitým jadierkom. Vytvára cysty, ktorých predná časť je pretiahnutá do čiapočky. Vyskytuje sa predovšetkým v Amerike.
Enteromonas hominis je rozšírený kozmopolitne. Trofozoit ma hruškovitý tvar. Žije v hrubom čreve človeka. Vpredu vybiehajú tri bičíky, štvrtý smeruje dozadu a je najdlhší, takže prečnieva cez zadnú časť tela. Má pomerne veľké jadro a jadierko. Tvorí oválne cysty, ktoré majú štyri jadrá a sú umiestnené na protiľahlých póloch. Je nepatogénny.
Pentatrichomonas hominis sa vyskytuje kozmopolitne. Nachádza sa v tráviacom systéme nielen človeka, ale aj zvierat. Trofozoit má hruškovitý tvar a má päť voľných nerovnakých bičíkov, z ktorých štyri smerujú dopredu a jeden kratší dozadu. Šiesty bičík je prirastený a tvorí undulujúcu membránu, ktorá je vystužená kostou. Stredom bičíka prechádza axostyl, ktorý cez jeho telo prečnieva. Jadro s jadierkom sú v prednej časti. Nemá cytostómu, potravu prijíma fagocytózou. Rozmnožuje sa binárnym delením na dva jedince . Netvorí cysty. Nákaza sa prenáša trofozoitmi, ktoré sú odolné. Človek sa najčastejšie nakazí kontaminovanými potravinami a nápojmi, avšak prenos sa môže uskutočniť aj hmyzom. Prvoky prežívajú v tráviacich ústrojoch múch a na ich tele. Ochorenie sa prejavuje hnačkovými stolicami.
Add comment