Žiadne produkty v košíku
Späť do obchodu
Jedna múdrosť východných lekárov tvrdí, že od striedmeho jedenia ešte nikto nikdy neumrel. Umiera sa z prejedania.
Existujú výskumy, ktoré boli robené v rôznych tibetských kláštoroch. V nich bolo vyšetrených až 90% tamojších obyvateľov, medzi ktorými boli aj starí ľudia. U 60% z nich neboli zistené žiadne zubné kazy, problémy s cievami či tráviacou sústavou. Všetci nezávisle na veku boli plný energie a elánu. Analýza ich stravy ukázala, že sa stravujú skromne. Nepoužívajú cukor, mäso ani rafinované produkty.
Je to paradox. V Najviac rozvinutých štátoch ako je USA, Nemecko alebo Francúzsko, ktoré sú na popredných miestach v konzumácií mlieka, mäsa, rafinovaných produktoch a inak tepelne spracovaných výrobkov, vyzerá zdravie ich občanov výrazne horšie.
Napríklad dve z troch amerických rodín sa už stretlo s nádorovým ochorením, dve z piatich rodín trpia srdcovo-cievnými chorobami. Dlhotrvajúce choroby trápia 19% tamojšej populácie, teda skoro každého piateho obyvateľa.
V Nemecku v roku 2019 trpelo cukrovkou 7 miliónov obyvateľov, odhaduje sa však že do roku 2040 to bude niečo vyše 12 miliónov, čo znamená, že cukrovku bude mať každý siedmy Nemec. Oproti roku 2012 by sa tak tento podiel zdvojnásobil. Okolo 20 % detí medzi vekom 8 – 16 rokov je mentálne a fyzicky postihnutých. Na reumatizmus a zápaly klbov trpí až okolo 15 – 17 % obyvateľov.
Vo Francúzsku sa alergie týkajú 15 až 20 % tamojšieho obyvateľstva a predpokadá sa, že do roku 2050 bude alergiou trpieť každý druhý obyvateľ, 450 tisíc detí mladších ako 18 rokov trpí rozličnými postihnutiami zraku a sluchu a 1,5 milióná deti vo veku do 6 rokov trpí astmou. Vo všetkých vysokopriemyslových krajinách sa za posledných 25 rokov percento novorodených detí s vrodenými chorobami zdvojnásobilo.
Znamená to, že si často pomocou vidličky a lyžičky kopeme vlastný hrob.
Celé storočia sa mnoho vedcov snažilo objaviť a preskúmať neuchopiteľného malého mikróba, ktorý je príčinou obyčajného nachladenia. Ani búrlivý vývoj techniky a vynález elektronového mikroskopu situáciu nijak nezmenil. Prečo sa doposiaľ nepodarilo odhlaliť tohto mikróba? Pretože neexistuje.
Každý z doposiaľ identifikovaných mikroorganizmov sa živí hlienom, ktorý organizmus produkuje pri prechladení. Presnejšie, v tele sa nachádza hlien, ktorý je výsledkom zlého stravovania. Na jar a jeseň sa organizmus, začína čistiť od prebytku hlienu. Vtedy sa objavia baktérie, ktoré hlien rozkladajú, ničia, absorbujú a tým pomáhajú vyčistiť náš organizmus. A my ich užívaním rôznych prepáratov zabíjame.
A čo ďalej? Mikróby sme zabili a hlien ostal.
Objavuje sa čím ďalej tým viac nových liekov na likvidáciu mikróbov. Ale mikrób aj keď je malý, nieje hlúpy, tiež chce len žiť a preto sa snaží byť odolný voči liekom. Netreba byť prorokom aby sme vedeli ako tento súboj dopadne – čím silnejšie a agresivnejšie budú lieky, o to horšie a odolnejšie budú mikroorganizmy. Kto ale trpí najviac? Samozrejme, že náš organizmus, pretože každé “nevinné” lieky, ak vôbec také existujú, spôsobujú vedľajšie účinky.
Čo je teda to nachladenie? Je to výsledok nahromadeného zbytočného odpadu v tele a nedostatok jeho vylučovania. Hrubé črevo zhromažďuje celú túto hnilobu. Práve odtiaľ krv roznáša toxíny po celom tele a tvorí nezdravý hlien. Keď je množstvo hlienu už nebezpečné čiže toxické, organizmus sa od neho snaží oslobodiť pomocou nachladenia. Proces zlučovania sa bektérií a vírov s hlienom spôsobuje zápal, čoho výsledkom je zvýšená teplota.
Aby sme sa definitívne presvedčili, že sú mnohé naše ochorenia spôsobené nesprávnym stravovaním, mali by sme sa zamyslieť nad všetkými faktami. Dôverujme skúsenostiam dlhovekých ľudí, ktorí žijú v doline Hunza ( severný Pakistan). Žije tu 32 000 obyvateľov, ktorí nepoznajú choroby a priemerná dĺžka ich života je 120 rokov. Na Hunze netrpeli ani najstarší ľudia Parkinsonovou chorobou, vysokým cholesterolom, srdcovými chorobami, rakovinou (rakovina je medzi nimi úplne neznáma), artritídou, zubným kazom, chorobami močového mechúra, cukrovkou, tuberkulózou, vysokým krvným tlakom, alergiami, astmou, ochorenie pečene, zápcha, hemoroidy alebo stovky ďalších ochorení, ktoré sú pre nás, civilizovaných, technologicky vyspelých a vševediacich v našej vzdelanej nevedomosti, ironickým faktom. V čom ale spočíva ich tajomstvo? Hlavným zdrojom dlhovekosti tohto národa je spôsob stravovania a pitného režimu. Ich jednálniček sa väčšinou skladá zo surového ovocia a zeleniny ( v lete ), klíčkov obylia, sušených marhúľ a ovčej bryndze. Najčastejšie konzumovaným ovocím miestnych obyvateľov z Hunzy je marhuľa. Ak sa nejedia v lete, sušia sa a konzumujú sa v zime. Okrem toho sa dokonca používajú aj marhuľové jadierka.
Je známe, že tieto plody zabraňujú rakovine vďaka vitamínu B17, ktorý obsahujú. Hunzakuti pestujú okrem marhúľ aj jablká, hrušky, broskyne, čerešne, višne, morušu a hrozno. Z týchto plodov, čerstvých alebo sušených, dostanú obyvatelia všetok vitamín C, ktorý potrebujú, ako aj ďalšie výživné látky vrátane energie z ovocných cukrov. Ďalšia nezvyčajná vec v spôsobe ich stravovania je, že dokážu držat pôst aj niekoľko týždňov.
Hunza je zásobovaná vodou priamo z ľadovcových tokov v Himalájach. Je svieža, energická, bez voľných radikálov a lahodná. Výskum jednoznačne preukázal, že spoločným menovateľom dlhého a zdravého života je voda, ktorú pijú pretože má vysoké pH (je alkalická), s vysokým obsahom koloidných minerálov.
Škótsky lekár McCarrison, ktorý prežil 14 rokov v blízkosti Hunzi, sa rozhodol po návrate do Anglicka urobiť sériu experimentov na zvieratách.
Jednu skupinu zvierat kŕmil typickou stravou londýnskej rodiny (biele pečivo, rafinovaný cukor, zavarená a varená zelenina .. ) V skupine testovaných sa na záver experimentu začali prejavovať rôzne druhy ľudských chorôb. Druhá skupina zvierat bola kŕmená podľa spôsobu stravovania ľudí z doliny Hunza. Počas celého priebehu experimentu zostali zvieratá v tejto skupine úplne zdravé.
Niekto si môže myslieť, že ná dĺžku života majú vplyv klimatické podmienky, avšak ľudia žijúci v rovnakých klimatických podmienkach ako obyvatelia doliny Hunza, trpia rôznymi chorobami a dĺžka ich života je omnoho kratšia.
Z toho vyplýva len jedno – Ak sa človek stravuje nesprávne, tak ho od choroby nezachráni ani horské podnebie.
Hippokrates raz povedal. “ Veľa ochorení prichádza k človeku ústnou dutinou”. Táto geniálna veta ja stará viac než 2000 rokov ale my túto múdrosť stále nevyužívame. Faktom je, že si z generácie na generáciu predávame zlé stravovacie návyky a súčastne s nimi aj choroby, ktoré nás trápia.
Preto na záver treba zdôrazniť – Keď sa nenaučíme pozorovať fungovanie nášho tela, nikdy nebudeme zdraví!
