Článok aura a strava na prvý pohľad možno spolu nesúvisí, ale presvedčíme Vás o opaku. V inštitúte pre analýzy pomocou žiarenia Technologického centra v Kaiserslauterne zisťovali vedci z tímu doktora Fritza Alberta Poppa, rozdiel medzi vajíčkami od sliepok z klietkového chovu, kde sú sliepky zatvorené s umelým osvetlením a medzi sliepkami z voľného chovu kde sa sliepky voľne pohybujú vonku.
Vedci merali tzv. svetlo života (biofotóny), ktoré vyžarujú všetky živé bunky. Meranie biofotónov ukázalo jednoznačné výsledky: vajíčka sliepok, ktoré žili natlačené v klietkach, žiaria iba spolovice v porovnaní s vajíčkami sliepok, žijúcich vonku, na slnku a bez stresu.
Na začiatku experimentu žili všetky sliepky v spoločnej hydinárni a vyžarovanie biofotónov vajec bolo rovnaké. Neskôr boli sliepky rozdelené na dve polovice. Jedna polovica zostala v hydinárni a druhá polovica žila tri mesiace vonku. Počas tohto obdobia, viedli iný, nový a ,,šťastnejší život“.
Preukázateľne zmenené biofotónové žiarenie ich vajec nás privádza k záveru, že všetky bunky žĺtka vajíčka, si infotmácie týchto dvanástich týždňov strávených na slnku, v prírode a na slobode uchovali v sebe a vyžarovaným svetlom ich stále odovzdávajú ďalej.
Zamyslime sa, aký druh informácii nám odovzdávajú vajíčka alebo mäso sliepok z veľkochovov, keď tieto sliepky sedia od prvého dňa zatvorené v klietke, nepoznajúc nič iné než umelé osvetlenie, tesný priestor, prázdnotu, mreže, betón a strojovo podávanú potravu. Z týchto dôvodov sa u nich vyvíja agresivita a strach z voľného priestoru. Tieto informácie sa následne prenášajú ďalej a ľudia ich ,,nevedome“ prijímajú.
Toto sa nedeje iba s hydinou, ale aj v iných oblastiach chovu. Nemožno sa potom čudovať, že okolo seba vidíme toľko zla, agresie a strachu.
Napíšte komentár