Medzi organizmy žijúce parazitickým spôsobom života na živočíšnych hostiteľoch vrátane človeka patria:
– Patogénne protozoá
– Patogénne helminty
– Patogénne artropóda
Patogénne prvoky (protozoá): sú jednobunkové parazitické organizmy mikroskopických rozmerov. Ich telo obaľuje bunková membrána. Vnútri bunky sa nachádza jadro a cytoplazma. Z bunkovej membrány vyrastajú rozličné orgány pohybu, ako sú bičíky, cílie (brvy)… Mnohé prvoky sa pred nepriaznivými vplyvmi vonkajšieho prostredia chránia tvorbou cýst. Sú to okrúhle útvary s pevným obalom, ktorý ich chráni pred vyschnutím. Niektoré krvné a tkaninové parazity sa prenášajú hmyzom cicajúcim krv. Črevné prvoky sú prenášané znečistenými rukami, fekálno-orálnou cestou, kontaminovanou potravou, vodou a pôdou.
Parazitické prvoky delíme na:
– Koreňonožce (Rhizopoda): majú telo, ktoré nemá vyvinutú bunkovú blanu. Pohybujú sa pomocou panôžok, ktoré vznikajú prelievaním cytoplazmy. Panôžky slúžia aj na prijímanie potravy. Tvoria veľmi odolné cysty. Známe sú aj vysokopatogénne tzv. amfizoické améby, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v teplých termálnych vodách, na kúpaliskách ale aj v teplých stojatých vodách a jazerách.
– Nálevníky (Ciliophora): majú telo pokryté brvami, ktoré slúžia ako orgány pohybu. Prvoky obsahujú veľké vegetatívne jadro a malé generatívne jadro. Potravu prijímajú cez bunkové ústa a splodiny látkovej premeny vylučujú cez zadný otvor. Patrí sem najväčší parazitujúci črevný prvok u človeka Balantidium coli.
– Výtrusovce (Sporozoa): sú najčastejšie prispôsobené parazitickému spôsobu života. Rozmnožujú sa nepohlavne (rozpadom na niekoľko zárodkov) a pohlavne (gamogónia). Významnými predstaviteľmi výtrusovcov sú pôvodcovia malárie – plazmódiá, toxoplazmy.
– Bičíkovce (Flagellata): majú jeden alebo viac bičíkov, pomocou ktorých sa pohybujú. Majú jedno jadro, v ktorom sa nachádza jadierko. Rozmnožujú sa nepohlavne, binárnym delením. Potravu prijímajú fagocytózou alebo pinocytózou. Patria sem giardie, leišmánie a iné.
Add comment