Takmer každý živočích má vnútri svojho tela alebo na povrchu jeden alebo viac druhov parazitov. Pomer parazit – hostiteľ je spravidla vyrovnaný, (parazit dobre prospieva a hostiteľ tým veľmi netrpí). Tento stav označujeme ako normálny, rovnovážny parazitizmus.
V niektorých prípadoch je tento rovnovážny stav narušený a dochádza k vážnemu až smrteľnému ohrozeniu hostiteľa. Tento stav označujeme pojmom patologický parazitizmus.
Vplyv parazita na hostiteľa sa prejavuje rôznymi spôsobmi:
– Každý parazit pôsobí ako cudzie teleso. Čím je parazitov v hostiteľovi viac a čím sú ich rozmery väčšie, tým silnejší je mechanický účinok. Škrkavky môžu mechanicky upchať črevo a spôsobiť smrteľný ileus verminosus. Plazmódia tropickej malárie sa naopak hromadia v mozgových kapilárach. Cysticercus v mozgu tlačí na okolité tkanivo a môže ohroziť život človeka. Ak sa však vyskytuje v svale, jeho účinok nie je až taký vážny. Niektoré parazity pôsobia aktívne traumaticky. Poranenia zapríčinené parazitmi môžu byť sekundárne infikované rôznymi črevnými baktériami, vírusmi a mykotickými organizmami.
– Vplyom parazitárnych nákaz dochádza k poruchám výživy. Črevné parazity odoberajú od svojho hostiteľa tie časti potravy, ktorú potrebujú pre svoj život. Čím väčší počet parazitov sa nachádza v hostiteľovi, tým väčšie straty spôsobujú. Giardie sú prichytené svojím prísavným diskom na povrchu črevných epitelových buniek a tak pokrývajú veľké časti sliznice tenkého čreva, čím zmenšujú jeho resorpčnú plochu. Článkonožce, ktoré cicajú na hostiteľoch, im môžu spôsobiť aj značnú stratu krvi.
– Pomerne málo známe sú toxické účinky parazitov. Pravdepodobne každý parazit vylučuje rôzne metabolity, ktoré môžu byť pre hostiteľa škodlivé. Veľmi toxické sú napríklad extrakty zo sarkosporídií (sarkocystín) a z trofozoitov Toxoplasma gondii (toxotoxín).
– Bunky napadnuté parazitmi sa spravidla zväčšujú. Vplyvom mikrosporídií vznikajú pri červoch a hmyze obrovské bunky. Dlhodobým dráždením sa môžu vyvíjať zhubné novotvary.
– Mnohé parazitárne nákazy majú senzibilizujúci – alergizujúci vplyv na hostiteľa.
Medzi výskytom parazitov v organizme, klinickými príznakmi a trvaním parazitárnej nákazy býva rôzna časová závislosť:
Prepatentnéobdobie – je časový úsek, ktorý uplynie od vniknutia nákazy do prvého výskytu parazita vo vyšetrovanom materiáli (napr. v stolici).
Subpatentnéobdobie – je časový úsek, v ktorom parazity nemôžu byť v organizme dokázané pre ich malé množstvo.
Inkubačný čas – sa vzťahuje na časový úsek medzi infekciou a prvými klinickými príznakmi.
Superinfekcia – nastáva vtedy, keď nová nákaza vznikne ešte počas ustupovania pôvodnej nákazy.
Reinfekcia – stav keď po vyliečení pôvodnej nákazy vznikne nová nákaza.
Akutné nákazy – sa po určitom čase končia buď vyliečením, ak sa hostiteľovi podarí včas zneškodniť alebo obmedziť patogénne pôsobenie parazita, alebo smrťou hostiteľa.
Superakútne nákazy – parazit sa rozmnoží tak rýchlo, že hostiteľ v krátkom čase podlieha ochoreniu (napríklad niektoré prípady malárie). Môže prejsť do chronického štádia.
Chronické štádium – je charakterizované tým, že parazity v hostiteľovi ubúdajú a klinické ťažkosti sa zmierňujú. Inokedy môže parazitárna nákaza primárne prebiehať ako chronické štádium.
Napíšte komentár