Ochorenie: cryptosporidiosis, kryptosporidióza
Morfológia a biologický cyklus parazita
Pôvdcom ochorenia je parazitický prvok Cryptosporidium parvum. Parazituje u plazov, vtákov a cicavcov vrátane človeka. Kryptosporidióza patrí medzi zoonózy (infekcia prenosná medzi zvieraťom a človekom). Infekcia prebieha predovšetkým v gastrointestinálnom systéme. U ľudí s poruchami imunitného systému môžu byť prvoky lokalizované extraintestinálne v orgánoch dýchacieho a vylučovacieho systému v pečeni, žlčníku a v pankrease. Parazit prežíva celý životný cyklus v jednom hostiteľovi, kde vytvára infekčné štádia – oocysty (mikroskopické viditeľné vývojové štádium jednobunkových organizmov). Človek sa infikuje požitím oocýst kontaminovanou potravou, vodou a podobne. Oocysty sú oválne. V tenkom čreve človeka oocysty excystujú a uvoľnia sa z nich sporozoity (vývojová infekčná fáza). Tie prenikajú do buniek črevnej sliznice, kde sa menia na trofozoity. Napadnutá bunka obklopí prenikajúceho parazita vlastnou cytoplazmatickou membránou. Ten už ďalej dovnútra bunky nepreniká a parazituje na povrchu enterocytu (je cylindrická bunka, ktorá tvorí jednoradový cylindrický epitel vystieľajúci dutinu tenkého čreva) v zóne mikroklkov v parazitonosnej (parazitofornej) vaukuole.
Rozmnožovanie prebieha jednak nepohlavne (meregónia), v napadnutej epitelovej bunke vzniká 6 – 8 nových merezoitov prvého typu. Tie ďalej napádajú ďalšie nové bunky a tie sa ďalej nepohlavne (asexuálne) rozmnožujú alebo vzniknú 4 merozity druhého typu, ktoré po vstupe do nových buniek umožňujú vznik pohlavných (sexuálnych) štádií (gamogónia).
Výsledkom pohlavného rozmnožovania je zygota, z ktorej vzniká oocysta. Cryptosporidium vytvára dva typy oocýst – tenkostenné a hrubostenné oocysty. Tenkostenné nie sú vylučované stolicou do vonkajšieho prostredia, ale excystujú v tenkom čreve a uvoľnené sporozoity prenikajú do nepoškodených buniek črevnej sliznice, čoho výsledkom je autoinfekcia. Hrubostenné oocysty opúšťajú svojho hostiteľa stolicou.
Podľa súčasných poznatkov obsahuje rod Cryptosporidium najmenej osem druhov. Z nich niektoré infikujú cicavce, dva sú parazity vtákov, jeden infikuje plazy a jeden ryby. Z týchto druhov len Cryptosporidium parvum je schopné infikovať okrem iných druhov hostiteľov aj človeka.
Genotyp označovaný ako bovinný je vysoko infekčný pre dobytok. U človeka spôsobuje ochorenie s ľahším priebehom.
Genotyp nazývaný ľudský je aj pre zdravého človeka vysoko infekčný. Ochorenie má veľmi ťažký priebeh. Tento genotyp je pravdepodobne zodpovedný za veľké epidémie v zdravej populácii.
Patológia a klinické prejavy
Podľa najnovších údajov, ktoré vychádzajú z výskumov uskutočnených vo viac ako 100 geograficky odlišných oblastiach, sa potvrdilo, že kryptosporídie sú hlavným enteropatogénom.
Človek sa infikuje prehltnutím hrubostenných oocýst. Inkubačný čas trvá približne 5 dní. Kryptosporídie spôsobujú krátkodobé ( 3-20dňové) resp. dlhodobé chronické, cholere podobné hnačkové ochorenie. Parazity ohrozujú najmä život detí, zvlášť podvyživených v rozvojových krajinách. Ochorenie sa prejavuje v akútnom stave 20 – 30 vodnatými hnačkami denne, ktoré často obsahujú odlúpene zvyšky črevnej sliznice. Dochádza k celkovej dehydratácií a k rapídnemu poklesu telesnej hmotnosti. Sprievodnými príznakmi sú kŕče a bolesti brucha, zvýšená teplota, nevoľnosť, plynatosť a vracanie. U pacientov s poruchami imunitného systému (AIDS) bola okrem črevnej infekcie zaregistrovaná aj respiračná a extraintestinálna forma nákazy. Táto forma bola zistená aj u pacientov so zápalom žlčníka, žlčových ciest, pečene a pankreasu. Ochorenie ma u týchto pacientov ťažký priebeh a môže sa končiť letálne (smrteľne). Kryptosporidióza patrí medzi oportúnne nákazy! (Oportúnna infekcia je definovaná ako infekcia vyvolaná organizmom, ktorý obvykle nespôsobuje ochorenie alebo spôsobuje iba mierne či spontánne odznievajúce ochorenie u osôb s normálne fungujúcim imunitným systémom, ale u osôb s narušenou imunitou zapríčiňuje omnoho závažnejšie ochorenie.
Diagnostika
Oocysty sa zisťujú v čerstvej, ale aj staršej stolici použitím niektorej z koncentračných metód. Dobré výsledky poskytuje hlavne sacharózová flotačná metóda. Negatívne výsledky nevylučujú možnú pozitivitu. Vyšetrenie je bezpodmienečne nevyhnutné opakovať 5 – 6 krát-krát! Pri extraintestinálnej infekcii sa vyšetrujú telové tekutiny (žlč, spútum..)
Terapia
Väčšina imunokompetentných pacientov sa spontánne uzdraví. Zatiaľ ešte nemáme k dispozícií účinný liek proti kryptosporidióze. Pacientom s oslabeným imunitným systémom (prevažne AIDS) podávame spiramycín (Rovamycine) v dávke 50mg/kg/deň v troch denných dávkach počas 7 dní. Podávaný liek zmierňuje hnačky ale nelikviduj parazity v čreve. Liečba je len podporná, veľmi dôležitý je dostatočný prísun elektrolytov. Skúša sa aj diloxanidfuroan, klindamycín a iné prípravky.
Epidemiológia
Toto ochorenie sa šíri fekálno-orálnou cestou a medzi častejšie spôsoby prenosu patrí priamy kontakt s infikovanými ľuďmi alebo zvieratami. Oocysty sú rezistentné aj proti dezinfekčným prostriedkom. Človek sa najčastejšie môže infikovať kontaminovanými rukami, predmetmi, vodou a potravinami Veľký význam má ochrana potravín pred hmyzom (muchy, osy, šváby)!
Prevencia
Prevencia je veľmi zložitá. Oocysty sú veľmi odolné a vo vonkajšom prostredí vydržia viac než rok. Najčastejšie sa prenáša vodou kontaminovanou oocystami. Veľkým problémom je výskyt oocýst v zdroji na výrobu pitnej vody, pretože vzhľadom na svoju malú veľkosť nie sú stopercentne zachytávané filtrami používanými vo vodárňach. Proti bežnej dezinfekcii sú rezistentné a preto môžu nastať veľké epidémie. Takéto prípady boli opísané v USA. Prevencia nie je ľahká, preto sa musia prísne dodržiavať všetky hygienické zásady!
Ostatné črevné kokcídie
Delíme ich na dve skupiny:
a) jednohostiteľské kokcídie – patria tu zástupcovia rodu Isospora a to Isospora belli a Isospora natalensis.
b) viachostiteľské kokcídie – patrí tu rod Sarcocystis s druhmi hominis a suihominis.
Obidve skupiny u človeka odlíšime od seba len v čerstvej stolici. Oocysty rodu Isospora sú hrubostenné a vylučujú sa nevysporulované, kým oocysty rodu Sarcocystis sú už vysporulované, tenkostenné a každá z nich dosahuje dve sporocysty, v ktorých sú štyri sporozoity.
Napíšte komentár